Potravinové aditíva sú dnes bežnou súčasťou našich jedál. Podľa štatistík Európskej únie priemerný obyvateľ skonzumuje ročne až niekoľko kilogramov aditív, ktoré sa nachádzajú vo viac ako 70 % spracovaných potravín.
Nájdeme ich v sladkostiach, nápojoch, konzervovaných potravinách a dokonca aj v niektorých „zdravých“ produktoch. Čo však o nich naozaj vieme? Predstavujú aditíva bezpečnú voľbu alebo skrývajú potenciálnu hrozbu pre naše zdravie? V tomto článku odhalíme pravdu o aditívach a poradíme ako ich rozpoznať na etiketách potravín.
Čo sú potravinové aditíva?
Potravinové aditíva pridávame do potravín, aby sme zlepšili ich chuť, farbu, konzistenciu alebo trvanlivosť. Ich používanie siaha až do staroveku, keď ľudia pridávali do jedla soľ, cukor alebo ocot na konzerváciu. V modernej potravinárskej výrobe sa však používajú oveľa komplexnejšie chemické zlúčeniny.
Aditíva rozdeľujeme podľa ich funkcií:
- Konzervanty: Predlžujú trvanlivosť potravín tým, že zabraňujú rastu baktérií a plesní. Napríklad benzoan sodný (E211).
- Farbiace látky: Dodávajú potravinám atraktívnu farbu, napríklad kurkumín (E100).
- Stabilizátory a emulgátory: Zabezpečujú správnu konzistenciu jedla, ako je napríklad lecitín (E322).
- Sladidlá: Alternatívy cukru, napríklad aspartám (E951).
Najčastejšie používané potravinové aditíva
Niektoré Éčka sú tak rozšírené, že sa s nimi stretávame každý deň. Tu sú príklady niektorých najčastejších:
- E621 – glutamát sodný: Posilňuje chuť, najmä v instantných potravinách a čipsoch.
- E330 – kyselina citrónová: Používa sa ako regulátor kyslosti v nápojoch a cukrovinkách.
- E211 – benzoan sodný: Bežný konzervant v nealkoholických nápojoch.
- E202 – sorban draselný: Zabraňuje rastu plesní v pečive a mliečnych výrobkoch.
Regulačné orgány tieto látky kontrolujú a vo väčšine prípadov ich považujú za bezpečné, ak sa dodržia povolené limity. Napríklad Európska únia stanovila maximálne povolené koncentrácie benzoanu sodného (E211) v nealkoholických nápojoch na 150 mg/l, aby minimalizovala zdravotné riziká. Niektoré z nich však vzbudzujú obavy, najmä ak sa konzumujú vo veľkom množstve.
Zoznam potravinových aditív
| Rozsah E-čísel | Druhy aditív | Príklady | Funkcia |
|---|---|---|---|
| E100–E199 | Farbiace látky | E100 (kurkumín), E150 (karamel) | Zlepšujú farbu potravín |
| E200–E299 | Konzervanty | E200 (kyselina sorbová), E211 (benzoan sodný) | Predlžujú trvanlivosť a chránia pred pokazením |
| E300–E399 | Antioxidanty, regulátory kyslosti | E300 (kyselina askorbová), E330 (kyselina citrónová) | Zabraňujú oxidácii, regulujú kyslosť |
| E400–E499 | Emulgátory, zahusťovadlá, stabilizátory | E401 (alginát sodný), E410 (guma karobová) | Zlepšujú textúru, konzistenciu potravín |
| E500–E599 | Protispekavé látky, regulátory kyslosti, plnidla | E500 (sóda bikarbóna), E503 (uhličitan amónny) | Zabraňujú zhlukovaniu, upravujú pH |
| E600–E699 | Látky zvýrazňujúce chuť a vôňu | E621 (glutamát sodný), E635 (ribonukleotidy) | Zvýrazňujú chuť a vôňu jedál |
| E900–E999 | Leštiace látky, sladidlá, baliace plyny, propelanty | E901 (včelí vosk), E950 (acesulfám K) | Slúžia ako náhrady cukru, ochranné vrstvy a plyny |
| E1000–E1999 | Ďalšie látky | E1105 (lyzozým), E1414 (modifikovaný škrob) | Špecifické funkcie v potravinárstve |
Aké riziká môžu predstavovať potravinové aditíva?
Používanie aditív je často terčom diskusií. Hoci mnohé z nich prešli prísnymi bezpečnostnými testami, existujú dôkazy, že niektoré môžu spôsobovať zdravotné problémy.
1. Alergické reakcie a intolerancie
Niektoré aditíva, ako napríklad siričitany (E220–E228), môžu spôsobiť alergické reakcie, najmä u citlivých osôb. Tieto aditíva sa najčastejšie nachádzajú v sušenom ovocí, šťavách, konzervovanom ovocí a niektorých alkoholických nápojoch ako je víno. Tartrazín (E102) a podobné farbivá môžu prispievať k hyperaktivite u detí.
2. Riziko dlhodobého poškodenia zdravia
Dlhodobé užívanie určitých aditív môže prispievať k vzniku chronických ochorení. Napríklad dusičnany (E249, E250) používané v mäsových výrobkoch môžu prispievať k vzniku rakoviny tráviaceho traktu. Potassium Benzoate Induced Cytotoxicity via Alteration of Gene Expression – Táto štúdia z roku 2024 ukazuje, že konzervanty ako benzoan draselný môžu byť cytotoxické a genotoxické, pričom ovplyvňujú génovú expresiu a zvyšujú riziko pre rakovinové aj nerakovinové bunky (Al-Senosy et al., 2024).
3. Kumulatívny efekt
Kombinovanie rôznych aditív v potravinách často spôsobuje zdravotné komplikácie, aj keď sú jednotlivé dávky považované za bezpečné. Tento jav, známy ako „kokteilový efekt“ vyvoláva neočakávané reakcie organizmu na zlúčeniny, ktoré by inak boli neškodné. Preto je dôležité nielen sledovať jednotlivé zložky, ale aj kontrolovať ich vzájomné pôsobenie.
Regulácia a bezpečnosť aditív
Bezpečnosť aditív kontrolujú inštitúcie ako Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) alebo Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA). Pred schválením musí každé aditívum prejsť prísnymi testami na toxicitu, karcinogenitu a iné zdravotné riziká.
Regulácie zahŕňajú aj povinnosť označovania aditív na etiketách. Tieto informácie sa zvyčajne uvádzajú v zozname zložiek, kde aditíva označujú číslom E spolu s ich názvom. Niekedy sa na etiketách používajú farby alebo piktogramy na lepšiu identifikáciu zložiek. Spotrebitelia tak môžu jednoducho zistiť, aké Éčka obsahuje daný výrobok. Nie všetky krajiny však majú rovnaké štandardy. Napríklad bromičitan draselný, zakázaný v Európskej únii je v niektorých krajinách stále povolený.
Ako čítať etikety a rozpoznať bezpečné potravinové aditíva
Ak chceme lepšie porozumieť zloženiu potravín musíme sa naučiť čítať etikety. Tu sú niektoré tipy:
- Hľadajte Éčka a ich názvy: Na etikete sú označené ako E + číslo (napr. E100). Pre lepší prehľad môžete využiť online zoznamy bezpečných a rizikových Éčok.
- Vyhýbajte sa neznámym alebo chemicky znejúcim názvom: Ak nepoznáte účel aditíva, overte si ho.
- Uprednostňujte potraviny s kratším zoznamom zložiek: Čím menej aditív, tým menej rizík.
- Dávajte pozor na marketingové triky: Výrazy ako „bez konzervantov“ môžu klamať – namiesto syntetických konzervantov môžu obsahovať prírodné alternatívy, ktoré môžu byť rovnako škodlivé.
Sú všetky aditíva zlé?
Nie všetky aditíva predstavujú hrozbu. Niektoré z nich môžu mať dokonca pozitívny vplyv:
- Prírodné aditíva: Napríklad kyselina askorbová (E300, vitamín C) alebo lecitín (E322) sú považované za bezpečné a prospešné.
- Zlepšenie výživovej hodnoty: Zlepšite výživovú hodnotu potravín fortifikáciou vitamínmi a minerálmi, aby ste predišli nedostatku živín.
Rozdiel spočíva najmä v kvalite výrobkov. Ultra-spracované potraviny s vysokým obsahom umelých aditív nie sú také vhodné ako minimálne spracované produkty, ktoré si zachovávajú svoju prirodzenú výživovú hodnotu a vlastnosti.
Ako sa rozhodovať múdro?
Nemusíte úplne vylúčiť všetky aditíva zo stravy, stačí robiť informované rozhodnutia. Tu sú niektoré odporúčania:
- Čítajte etikety: Všímajte si zloženie potravín a dávajte prednosť výrobkom s minimálnym obsahom aditív.
- Uprednostňujte čerstvé potraviny: Ovocie, zelenina a čerstvé mäso sú prirodzenými zdrojmi živín bez potreby pridávania Éčok.
- Overte si informácie: Ak narazíte na Éčko, ktoré nepoznáte použite spoľahlivé zdroje ako sú databázy schválených aditív.
Záverečné zhodnotenie
Nie všetky aditíva sú škodlivé, no nadmerná konzumácia ultra-spracovaných potravín s vysokým obsahom chemických látok môže predstavovať zdravotné riziko. Medzi bežné ultra-spracované potraviny patria instantné polievky, sladené cereálie, energetické tyčinky, hotové jedlá a balené sladkosti.
Poznajte čo jete a robte informované rozhodnutia. Prečítajte si etikety, hľadajte bezpečné alternatívy a zamerajte sa na prirodzenú stravu.